V kuchyni pri okrúhlom jedálenskom stole mojich rodičov visí fotka, na ktoré blonďavý muž drží okolo ramien dvoch chlapcov - môjho brata a ušatého chlapca v kopačkách. Mňa. Bolo mi asi dvanásť, hral som zápas v holiacej a ON mu prizeral. Pozerám sa na ňu vždy, keď sa staviam k našim vyvenčiť Kimiho a ešte pred tým stihnem povysávať stále plnú chladničku. Pozerám sa a stále ju vidím zreteľnejšie: Páni, veď to bol Jiří Vaďura, legenda futbalové Sigmy! A rovnajte chlap, ako dodávajú všetci, s ktorými si o ňom teraz po šestnástich rokoch vravím. Len s ním už bohužiaľ nemôžem. Ako športový novinár som to kvôli jeho chorobe, ktorú bezradní lekári pomenovali Alzheimerova, nestihol.
Spomienky a príbehy naskakujú zpovídaným rôzne.Nemá cenu je radiť chronologicky, neb poradie neurčuje dátum, ale sila okamihu.
Tréner, proti ktorému sa búrili novinári
Z Drnovice sa Jiří Vaďura vracal ako víťaz. Prvý zápas v úlohe trénera Olomouca, kde počas sezóny vystriedal odvolaného Leoša Kalvoda, zvládol. Napriek tomu lavičku opúšťal sa ztrhanými rysy v tvári a bez úsmevu, vôbec nie ako po víťaznej premiére.
"Nečudujte sa, nielen na neho bol vyvíjaný veľký tlak," vysvetľoval pretrvávajúce stres Oldřich Machala, jeho asistent a veľký priateľ.
Obaja tvrdili, že sa pred zápasom stretli s nedôverou.Od koho? "V novinách som si o sebe prečítal toľko kladov, že nervózny som bol dosť," vykladal Vaďura ironicky.
Avšak odhodlanie povzniesť tím "po svojom", ako vtedy písala MF DNES, mu to neubralo. Hneď potom, čo vystriedal Leoša Kalvoda, preradi l veterána Hapala do béčka a v Drnovice nechal na lavičke sedieť ofenzívneho ťahúňa Siegl, ktorého vklad do hry sa mu z minulosti nepozdával. "Povedal som mu, že keď už ide na ihrisko, musí hrať tak, aby z neho zliezol až na konci zápasu. Mojou rady sa držal. "O bojovnosti hovoril ako o prvom predpokladu úspechu.
S rovnakou vervou sa pustil do boja s novinármi. Hneď na prvý tlačovke čelil jízlivému odporúčanie, aby za seba nabudúce poslal niekoho iného.Zodpovedal tak stroho, až sa reportéri začali búriť.
Tri body mal však vo vrecku. Pomohol mu tridsaťštyriročný stredopoliar Mucha, ktorý bol Vaduri vekom najbližší z mužstva. Šesť minút pred koncom dal gól a tréner spoločne s náhradníkmi spustili divoký tanec pred lavičkou.
Inak svoj debut zvládal až "nevaďurovsky" pokojne, len občas vyšiel spod striešky s rukami zloženými za chrbtom.Ako keby to nebol ten istý muž, čo na rovnakom šta dióne sprosto vynadal vtedajšiemu drnovickému koučovi Jáne Kocián za to, že ho nenominoval k zápasu, a ktorý bol už ako asistent u olomouckého tímu pred rokom v Českých Budějoviciach vykázaný na tribúnu za vulgárne slová.
"Pán Károlyi mi na disciplinárke vyčinil a všetko mi vysvetlil, takže ja už budem všetko robiť dobre," sľúbil Vaďura. "Ďalšie pokuty by rodina už neutiahla," usmieval sa šibalsky.
O čom však parťák Machala, rekordman v počte štartov za Sigmu, pochyboval: "Jirka je impulzívny človek. Aj keď sa snaží byť nad vecou, pri tom strese je možné, že za pár kôl mu zasa nejaké to slovo prejde. "
Za pár kôl už ale bolo inak úplne všetko.A odvolaní Vaďura s Machalom sa museli z Olomouca rozkazovať. Bolo to síce krátke, o to však divokejšie angažmán. Na jej začiatku vyradil Vaďura k nevôľu fanúšikov z tímu dve sigmácké legendy, bývalej reprezentantov, ktorí sa vrátili zo zahraničia - Radka Látal s Pavlom Hapal. "Hapal má zlú kondíciu," zdôvodnil to Jiří Vaďura, ktorý mužstvo viedol ešte len pár dní.
Na kondičných testoch bol tridsaťdvaročný Hapal pred mesiacom a takýmto tvrdením sa len začudoval: "S fyzičkou som na tom rovnako ako vlani . Keď som ale dával góly, nikomu to nevadilo. "
Vaďura dal útočníkovi do konca roka šancu, aby sa zlepšil. "Sám by som privítal, keby som mohol odísť," reagoval Hapal.
Machala sa ani po rokoch k prvej trénerskej koncert Vaduri nechce vracať.Akoby za tým všetkým boli doteraz nenapravené krivdy. "O tom by som nechcel hovoriť, pretože to bolo pre mňa najhoršie obdobie vo futbale. Nechcel som toho asistenta vôbec robiť, Jirka chcel, aby som mu pomohol. Tam bolo toľko vecí, ktoré vôbec nechcem vyťahovať von. "
Sám Vaďura už pred vyhadzovom o sebe pochyboval. "Asi nemám to správne trénerskej šťastie." Než v stredu 26. decembra 2007 v 42 rokoch podľahol Alzheimerovej chorobe - podľa lekárov trpel aj ďalšími vážnymi komplikáciami - viedol ešte Prostějov a Uničov. Vaďura nemal TO správne šťastie, keby áno, mohol z neho teraz byť aj napriek zlý začiatok skvelý tréner. Myslí si to tí, ktorí dobre poznajú jeho vlastnosti.
"Ako trénera som ho nezažil, ale predpoklady k tomu mal.Chcel vždy vyhrávať, to je hlavné. Mohol byť dobrý tréner. Je škoda, že choroba ho zastavila, "ľutuje Michal Kováč, bývalý spoluhráč z obrany Sigmy.
" Jirka mal pre to vlastnosti - bol prísny, vzal si veľa vecí od pána Brücknera. Mal všetky predpoklady, aby bol dobrý tréner, "dopĺňa Machala.
A Kubíček, niekdajší športový riaditeľ Sigmy, súhlasí:" Ako kouč mohol urobiť veľkú kariéru. Je to smutné, moc smutné. "
Ak o nekompromisný svojráz zašiel na tréningu do Fujdiara
Vaďura bol svojráz. Jeho priama povaha nesedela každému.Vtedy na tréningu určite nevoňala útočnej posile Olomouca Ladislavovi Fujdiarovi z Českých Budějovíc, ktorého ostrým sklzom bez lopty poslal k zemi. Tréner Sigmy Karel Brückner sa len otočil, že nič nevidel a pokračovalo sa ďalej.
"Pritom sa to stalo priamo pred ním," smeje sa Kovář. "Jirka sa s Láďom Fujdiarem moc nemuseli, pretože Fujdiar bol taký lážo plážo, a Jirka to nemal rád. Takto si ho pamätám - nekompromisného snaživých. Spomínam na neho rád. Bol dobrý futbalista, tvrdej. Na tréningu bol niekedy drsný. On bol schopný zostreliť kohokoľvek. "
Machala vysvetľuje:" Bol svoj. Vôbec ho nebavili prípravné zápasy. Ale bol nesmierne platným hráčom a spravodlivým. Niekomu sa to napríklad nepáčilo, ale povedal vám do očí, čo si o vás myslia.Bol priamy. "
Niekedy až moc. Raz - minimálne - to Vaďura prepískol. Keď Sigma prehrala doma zápas za trénera Dušana Radolského a kouč ľavému obrancovi v šatni vyčinil. Spustil tým však drsnú protireakcia a spŕšku nepublikovateľných výrazov. "Tréner Jirkovi niečo vyčítal a on mu v šatni povedal, čo si o tom myslí. Bolo to až cez hranu. To bolo pre trénera veľmi ťažké. Po tomto průšvihu ho chceli vyhodiť, tak som potom aj ja za Jirku bojoval. Vtedy sa to nejako ustáli. Stálo to za to, pretože bol skvelý hráč, "zdôraznil Machala.
Detaily z ostré výmeny názorov, ako velí zákon kabíny, ani po rokoch neprezradil: "To nemôžem povedať.On dobre vedel, že to prehnal. Hovoril som mu: Kur…, toto nemôžeš! "
Ak máte však TO šťastie a ste výnimoční vo svojej profesii, nejaké prešľapy sa vám prepáčia. Však Brückner dobre vedel, prečo sa pri faule na spoluhráča Fujdiara otočil. Mať totiž nesmlouvavého lídra v zo stave, alebo nemať, je rozdiel, ktorý mužstvo pocíti.
"Po prvé: bol to veľmi dobrý futbalista. Z postu ľavého obrancu dával aj veľa gólov, v prvej lige ich má cez dvadsať. To je na obrancu skvelé číslo, "vyzdvihol Machala Džulesův, ako Vaduri prezývali, prínos tímu. "V zápase nič nevypustil. Bol to rozdielový hráč, ktorý dal aj gól, ale hlavne mužstvo zodvihol. Bojoval a veľa to hecoval. Neznášal v zápase porážky. "
A Kovář prikyvuje:" No jasne.Kto hral s ním, musel vždy vyhrávať, stále to hecoval. V tom bol super. "
Najlepší ľavý bek Sigmy všetkých čias?
na rodáka z Nesovice vsádzal Brückner i na začiatku deväťdesiatych rokov v najslávnejších časoch olomouckého futbalu. V sezónach 1990/1991 a 1991/1992 získal so Sigmou dve tretie miesta a pomohol jej k spanilej jazde Európou. V Pohári UEFA bol pri p amätných zápasov s Hamburgom (2: 1 a 4: 1) a Realom Madrid (1: 1, 0: 1).
O rok neskôr tiež pri bitke s Juventusom Turín. "Pre Olomouc vykonal strašne veľa. V pohároch hrali chlapci skvele, bol tiež stavebným kameňom úspechu, "tvrdí Machala. Vaďura sa Sigmou v ročníku 1995/1996 slávil aj ligové striebro.Výš doteraz "modrí" v tabuľke neskončili.
Na Hanou prišiel v januári 1988 po vojenčine v Dukle Praha, kam putoval z celoštátnej dorasteneckej ligy, ktorú hral za KPS Brno. A všetkým bolo vzápätí jasné, že nejde o tuctové doplnenie kádra. "Jirku som priviedol z Dukly. Stal sa z neho hráč, ktorý Sigma obrovsky pomohol. Tie roky sa nedajú zabudnúť, boli super. Spomienky na neho sú krásne. Bol to komplexný hráč, vodcovskú osobnosť. Patril k tým, ktorí si dokázali vybaviť problém v kabíne sami. Ako hráč bol vynikajúci. Bol to tvrdý, rovný chlap, "zdôraznil Kubíček.
" Jirku som si všimol eš te v Dukle, keď hrala poháre.Dukla bola pojem, a tak keď Sigma ohlásila, že príde Vaďura, bola to celkom bomba, "spomínal na klubových stránkach Sigmy hlásateľ na Andrově štadióne Miroslav Skácelík. "Prvá možnosť vidieť Jirku bol turnaj na UP hale. Išiel som vtedy ako fanda na Sigmu, ale hlavne pozrieť sa na novú posilu. Niekoľko sezón som si potom nedokázal predstaviť zostavu bez neho.Či bude mať niekedy Sigma sieň slávy, musia tam mať Jirka svoje miesto. "
V hlasovaní vo veľkej ankete MF DNES a iDNES.cz o najlepší jedenástku Sigmy všetkých čias sa však Vaďura do základnej zostavy nevošiel. "To bolo pre mňa jediné väčšie prekvapenie, inak fanúšikovia hlasovali zodpovedne a nezabudli ani na hráča zo skoršej doby," komentoval to bývalý tréner Olomouca Zdeněk Psotka.
"Vaďura bol asi najlepším ľavým obrancom v histórii Sigmy. Bol ľavák, mal výbornú hlavu, nebol až tak rýchly, ale dôrazný. Fakt dobrý. Neviem, kto by bol lepší. Ľavákov je málo a on na svojom poste vynikal, "dodáva Kováč.
Muselo sa to však s ním vedieť. Kubíček pridáva jednu historku za všetky: "Chcel som mu dať podpísať novú zmluvu.V šatni som povedal, nech sa u mňa pred tréningom zastaví. Prišiel, sadol a asi päť minút pozeral na zmluvu. Potom sa bez slova zdvihol a odišiel. Trošku ma nadvihol. Išiel som za ním do kabíny, kde už sedel a povedal mu, čo to má znamenať, že sme to mali už všetko prebehnúť konzultácie, a čo blbne. Zdvihol sa, išiel predo mnou hore, sadol, podpísal a bez slova išiel trénovať…To bol Jirka. A kto ho takého bral, mal v ňom oddaného kamaráta a spolupracovníka ako na ihrisku, tak v trénerovi. Postavil sa Radkovi (Látal) aj Pavlovi (Hapal) a neuhol. "
Vaďurova priamosť sa najviac pozdávala Machala. "Mne to sedelo. Aj keď som ho párkrát tu musel zachrániť, ako v prípade hádky s Radolským. Bol som za neho orodovať u vedenia za Jirkom Kubicka, pretože to mal veľa nahnuté. "
V Košiciach Vaďura odohral celkovo 222 zápasov. Odišiel po ôsmich rokoch do Interu Bratislava, s prvou ligou sa lúčil v Drnovice, kam sa potom vrátil k onomu prvému zápasu ako tréner Sigmy. V prvej lige nazbieral 251 štartov a dal 21 gólov.
Keď Machala rozpráva, ako Vaďura neznášal sústredenia, neubráni sa pri tom smiechu. Je v ňom číra radosť, ako by sa vrátili časy, a oni spolu zase sedeli v kabíne: "Ako sme odišli niekam na dva tri dni, bol z toho úplne hotový. Vôbec to nemal rád. Skrátka svojráz, ale mne to vyhovovalo. Jazdil aj ku mne do Moravského Berouna. Nedal som na neho dopustiť. Ako parťák bol vynikajúci.Boli sme veľkí kamaráti. "
Ako keď anjeli mlčali o mne
V tom sa Machala zmení tón hlasu. Hovorí ticho. Zase si pripomenul pominuteľ nosť bytia, vrtkavosť osudu a neexistujúce spravodlivosť aj kecy o tom, že čas meria všetkým rovnako. Nemeria! Možno, že ani žiadny nie je. Keby bol, slávili by tento rok v marci Vaďurovy päťdesiatku. Zrejme u neho v Nesovice, kam ho pravidelne pozýval na zabíjačky. "Nepokazila žiadnu srandu," nadýchne sa. "Spomínam na neho, to je jasný. Posledné roky, kedy mal už choroba, to bolo hrozné. Bol som u neho, bol v zlom stave, už zle hovoril. Spýtal sa: Chceš kafe? Hovorím: Jo, urob mi kávu. A zalial ho studenou vodou.Tak sme sa zasmiali, ale mne došlo, ako veľmi je to vážne. "
Rodina, priatelia aj Sigma sa mu snažili pomôcť s chorobou, ktorá bola vtedy ešte vzácna. "Vtedy to malo azda päť ľudí v republike. Hrozné, hrozné…"krúti Machala nechápavo hlavou, lebo niektoré veci pochopiť nejdú a je márne v nich hľadať zmysel.
" Zo začiatku o jeho chorobe nevedel nikto, chcel to skrývať. Postupom času už ale ka ždý vedel, že je niečo zle. Kamoši ho podporovali, aj Sigma. Pomáhala mu s doktorama, ako sa dalo, "povzdychne si Kováč.
Dnes je choroba, ktorú prvýkrát opísal nemecký lekár Alois Alzheimer, šiesta najčastejšia, na ktorú sa umiera. Narušuje časť mozgu, takže oslabuje myslenie, pamäť a úsudok.Býva príčinou demencie, postupne vedie až k závislosti chorého na každodenné pomôcť. Najohrozenejšie sú ľudia nad 65 rokov.
"Začínal hovoriť zmätene, už som nevedel, čo je pravda. Na to nerád spomínam, "ospravedlňuje sa Machala. "Bolo to strašne smutné. Do nemocnice v Šternberku som za ním už ani nechcel ísť, pretože som ho poznal ako dobrého chlapca, a mne už to potom nerobilo dobre. Aj rodičia mi zomreli veľa skoro. Chcel som si ho zapamätať ako chalana, ktorého poznám, ktorý bol zdravej. Veľmi ma mrzelo, ako to dopadlo.O chorobe sme sa spolu nikdy nebavili. "
Ako keď Karel Plíhal spieva o tich ých anjeloch sediacich v záhrade pod vŕbou smútočné:"…prisadnúť nemal som odvahu, mlčali zrejme o mne. "
Rovnýho chlapa si so sebou po nerovnom boji zobrali skoro, preboha! Legendy však majú TO šťastie, že sa na ne nezabúda. Nikdy. Ani keď mlčíte. Viem to. Pri pohľade na fotku nad stolom rodičov mi to dochádza.
